Skutočne prekvapujúce je začudovanie vysokoškolských hodnostárov, prečo z kvantá vysokých škôl, ktoré tu máme a ktoré s takou pýchou zastupujú, nefiguruje ani jedna jediná medzi tými naj z celej celučičkej Európy.
Ale ľuďom s triezvym pohľadom, ktorí sú deň čo deň v tomto prostredí, tento fakt je úplne jasný. Či potrebujete z tohoto prostredia čokoľvek, nič nejde jednoducho.
Táto dlhodobá situácia vytáča všetkých, lebo namiesto toho, aby prvotná chuť čerstvého a zvedavého vysokoškoláka po nových vedomostiach v tomto prostredí rástla, uberá sa presne opačným smerom.
Mladého človeka neodradí nič viac než tí nedocenení pedagógovia, ktorí až príliš často ak sú ktovieako geniálni, jednoducho nevedia učiť, ale napriek tomu, študentov učia ...a tak ich často nudnými výkladmi znudia a častokrát ich dovedú k dlhodobej rezignácii na systém a prostredie ako také.
Štúdium by človeka malo pútať a samé hnať po vedomostiach stále nových a nových ...malo by u nás byť nadšené prostredie, ktoré vyslovene baží po nových nápadoch, ideách a moderných riešení problémov a tkato zmýšľajúce univerzitné prostredie tu žiaľ skutočne nie je.
Predsa ak pedagóg s kvantom titulov prednáša 30 rokov to isté, asi nebude všetko v poriadku a ak to predsa pred tými 30 rokmi skutočne za niečo stálo a aj to zaujalo mnohých študentov, to skutočne neznamená, že to zaujme aj mladých ľudí, ktorí si behajú hore-dole po svete, majú tak vďaka novej politickej situácií a vymoženostiam 21. storočia množstvo zaujímavých zážitkov a tak niet divu, že nejaké archaické predstavy, spôsoby výuky a prezentácie vedecko-náučných poznatkov nikoho nezaujmú, ale naopak odradia...
a potom prečo u nás nik nebaží po vede! ..to ma zhniť v tomto prostredí, ktoré sa nikam neposúva s dobou?!
...okrem toho, že situácia je tam príšerná, od opadávania omietky až po nefunkčné pomôcky, dokonca ani o toaletnom papieri sa nedá hovoriť ako o samozrejmosti...
A toto je už fakticky katastrofálny stav vysokého školstva na Slovensku.
Bez pochyby tam našťastie je nejaké malé percento pedagógov, ktorí tam sú z presvedčenia, že predajú svoje vedomosti ďalej a objavia spoločne so svojimi študentami niečo nové, pre spoločnosť prospešné. A berú ich za budúcich kolegov, ktorí skutočne môžu niečo veľké dokázať a nezhadzujú ich za každú takúto snahu pod čiernu zem, ako to robí väčšina pedagógov, ktorá si naivne namýšľa, že sú všetci s tými titulmi a dierami v ponožkách nenahraditeľní a skutočne tí najmúdrejší a najsamlepší.
A ešte tam je aj pár súkromných sfér, ktoré vedcov ktovie prečo podporujú z vlastného vrecka. Tak za týchto veľká vďaka!
Len je veľká škoda, že ich je tak príšerne málo. Ako sponzorov, tak nadšených vyučujúcich.